Moc ráda poznávám zajímavé lidi, i když je to jen v online světě. V tomhle vidím kouzlo internetu, že propojí lidi třeba i z opačných konců světa. Ve spojení jsem tak s lidmi třeba i z Rakouska nebo od protinožců v Austrálii. Tentokrát jsem však nešla moc daleko, jen k našim sousedům na Slovensko.
Nebo tedy abych byla přesná, Slovensko vlastně přišlo ke mně, protože mě Stanislav Hoferek oslovil sám. Všiml si rozhovoru s jinou autorkou ze Slovenska, s Tatianou Tuhárskou, kterou podporuje a která je součástí jeho projektu. Dali jsme se do řeči a já zjistila, ze Stanislav má rozhodně co říci. A tak jsem se rozhodla nenechat si to jen pro sebe.
Uvařte si šálek čaje nebo dobrou kávu, rozhovor je dnes malinko delší, ale určitě stojí za to. Stanislav je totiž dost ukecaný, jeho odpovědi jsou takové malé slohovky
Ahoj, Stanislave, jsem moc ráda, že jsi souhlasil s tímto rozhovorem. Popovídat si s dalším nadšeným knihomolem bude příjemně strávený čas. Na začátek mám pro Tebe záludnou otázku – jak velkou máš doma knihovnu?
Ahoj Markétka. Rozhovory mám rád, knihy a literatúru tiež. Takže rád zodpoviem. Otázka je to zaujímavá a moja odpoveď je trochu netypická. Doma mám pár kníh, možno 20. Nepočítam ich, nefotím ich. A po pravde ani nečítam. Oveľa viac čítam najrôznejšie texty v digitálnej podobe. Takže tam, kde je CTRL+F kamoš. O vôňu papiera mi nejde, skôr ma zaujímajú výhody všetkých tých digitálnych písmeniek. Napríklad to, že viem všetky knihy, na ktorých som kedy pracoval, so všetkými možnými zápiskami, mapkami, obálkami a všetkým ostatným natlačiť na jeden USB kľúč, hodiť to na web a tak podobne.
Kým moja knižnica s fyzickými knihami je veľmi smutná a depresívna, je tam pár pekných kúskov od autorov ako Vojtech Zamarovský či Pavel Sekerák. Úplne inak je na tom ale Greenie knižnica, kde je kníh veľa. A čoraz viac. Pekne zoradené, so všetkým potrebným a okrem kníh sú tam aj hudobné albumy, kvízy či veľa, naozaj veľa rozhovorov. A čo sa mi páči, môžem ju mať so sebou kedykoľvek a kdekoľvek.
Tak tuhle odpověď jsem nečekala. Asi jsem předpokládala, že mi odpovíš něco ve stylu, že máš knihovnu přes celou místnost a v ní spoustu knih, které ani nestíháš přečíst. Fakt jsi mě překvapil. Opravdu Ti nechybí papírová kniha?
Knižnicu cez celú miestnosť? A kam potom ďalšie veci? Ja si knihy vážim, ale nemyslím si, že je dobrý nápad nechať ich zapadať prachom. Myslím, že natlačiť do nábytku hromadu kníh môže byť pekné na ukážku pred návštevou, ale mne sa to zdá byť trochu nepraktické. Je to podobné, ako keď si môžete pustiť originálne CD jednej z obľúbených kapiel. Môžete hľadať funkčný CD prehrávač a konkrétne CD z veľkej zbierky, ale teraz je aktuálnejšie pustiť si tú istú hudbu na Youtube či Spotify. Veľa ľudí tvrdí, že potrebujú krásne knihy s krásnymi väzbami, ale reálne ich dajú niekde do poličky a tam čakajú, či sa vytiahnu. A čakajú. A čakajú.
Za mňa sú dôležité a zaujímavé informácie. A napríklad o objavovaní Ameriky som mal krásnu knihu. Páčila sa mi. Veľakrát som ju prečítal. Ale už ju nečítam. Je stovky kilometrov ďaleko a internetové zdroje či AI vedia o tom, čo ma bavilo najviac, poskytnúť viac informácii. A čuduj sa svete, kniha z roku 2000 neobsahuje informácie, ktoré ľudstvo zistilo a overilo o dvadsať či tridsať rokov neskôr. Náhoda? Nemyslím si. Papierové knihy, lebo však iné neboli keď som vyrastal, vo mne vzbudili záujem o vesmír, históriu a všetko možné k tomu. Ale nemám v pláne prisahať na Bibliu či inú knihu, pretože skôr či neskôr každá papierová kniha zastará. Alebo sa minimálne zistí, že je neomylná.
Aktuálne napríklad pracujem na tvorbe vlastného jazyka. A čuduj sa svete, kým tlačené knihy mi nemajú ako pomôcť, ich elektronická verzia je úplná zlatá baňa. Informácie by sa podľa mňa mali šíriť, zdokonalovať a kombinovať, nie mumifikovať v domácnosti a následne sa sťahovať z miesta na miesto bez jediného otvorenia.
Kedysi sa vravelo, že hlavnou výhodou papieru oproti digitálu je možnosť doniesť si na WC knižku či časopis. Presúvať na PC je nepraktické. Dnes je na WC každý s prenosným PC a nosenie papierovej knihy na WC je považované za divné.
Ja si knihy vážim, ale nemyslím si, že je dobrý nápad nechať ich zapadať prachom. Myslím, že natlačiť do nábytku hromadu kníh môže byť pekné na ukážku pred návštevou, ale mne sa to zdá byť trochu nepraktické. Je to podobné, ako keď si môžete pustiť originálne CD jednej z obľúbených kapiel. Môžete hľadať funkčný CD prehrávač a konkrétne CD z veľkej zbierky, ale teraz je aktuálnejšie pustiť si tú istú hudbu na Youtube či Spotify.
No, na prach je tady prachovka. Ale chápu, jak to myslíš. Spousta lidí knihy nakupuje, protože je to jejich vášeň nebo chtějí podporovat autory, i když reálně nestíhají vše přečíst. Máš pravdu, že informace v knihách jsou zastaralé, pokud jde třeba o encyklopedie, ale co příběhy? Dnes se spousta lidí vrací ke klasikům, viz například čtenářský klub Michelle Losekoot.
Čitateľské skupiny sú veľmi fajn. Mne sa veľmi páči, keď ľudia, bez ohľadu na vek, pohlavie a všetko ostatné, môžu diskutovať o myšlienkach. A či už sú to myšlienky z romantickej knihy, z encyklopédie či knihy o dezinformáciách, to je už v podstate jedno. Som rád, keď sa knihy môžu dostať k rôznym ľuďom a tí si z toho môžu niečo zobrať. Je pravda, že technické knihy zastarávajú rýchlejšie ako romantika. Žijeme v dobe, keď musí každý človek zvládať viac vecí naraz, okamžite reagovať a komunikovať a potrebuje rýchly dopamín. Som rád, že nie som na tiktoku a podobných hlúpostiach, no mnoho ľudí strávi toľko času pozeraním na rôzne krátke videá, že sa ku klasickému čítaniu a hlavne rozmýšľaniu nad príbehom a obsahom medzi riadkami nedostane. A to je problém.
Pokiaľ ide o tlačené knihy, autor z toho získa samozrejme často najmenej. Veľa peňazí si zoberie tlač a všetko spojené so skladovaním. Každá kniha, i každý dlhší kus textu, potrebuje korektúry či sádzanie textu, ale to sa robí raz. Ak ale niekto chce prejsť do kníhkupectiev, musí rátať s tým, že miesto nie je nekonečné. Tam, kde sa zmestí 500 kníh romantiky, je problém dostať 1000 kníh od známejších autorov a ďalších 5000 od tých menej známych.
Prachovka sa hodí na prach, to je super vec. A aj keď rastie počet ľudí, ktorí čítajú, oveľa viac narastá počet ľudí, ktorí nečítajú vôbec nič a pravdepodobne ani čítať nezačnú. Napríklad na Slovensku je čoraz viac ľudí, ktorí chcú čítať, ale ťahajú nadčasy v práci, len aby vyžili, aby si mohla mafia stavať ďalšie zámky. Aktuálne je veľa titulov, ale kedy má čítať niekto, kto má problém vyžiť s príjmami a musí šetriť na koníčkoch, odložiť či zrušiť potrebnú dovolenku alebo si hľadať novú prácu, pretože aktuálna firma musela kvôli mafii skončiť
Je pekné, kúpiť si knihu autora. Ale radšej pošlem autorovi 10€ než si kúpim jeho knihu za 10€. Rozdiel je väčšinou niekde medzi desiatimi a siedmimi eurami.
To vyzní trochu negativně. Je pravda, že ne každý si může dovolit knihu koupit, ale může si ji zapůjčit v knihovně, najít v knihobudce, půjčit od kamaráda, vyhrát ji v soutěži… Stejně tak je to i s časem na knihu, stačí třeba pár minut v MHD, kdy jedeš z práce.
Co se týče podpory autora, pokud to vezmeš čisté matematický, ani, dát mu čisté peníze je výhodnější, protože z ceny knihy vidí jen zlomek… Jenže podporou jeho tvorby dáš nakladateli najevo, že Tě tvorba tohoto autora těší a zajímá, a on bude mít důvod mu vydat další knihu, pokud takových lidí bude více.
Jak Greenie Knižnica pomáhá autorům?
Pokiaľ ide o cenu knihy, tá podľa mňa často nerozhoduje. Samozrejme, existujú skutočne veľmi drahé knihy, ktoré sú veľmi rozsiahle či nádherne spracované, alebo jednoducho len predražené. Väčší problém je však čas. Ak by som napríklad aj ja teraz mal v ruke svoju obľúbenú knihu z mladosti, nezačal by som ju hneď čítať. Jednoducho je teraz potrebné stíhať týchto päť vecí, následne sa aspoň trochu pripraviť na niečo ďalšie, ísť relatívne skoro spať a odzajtra sa všetko rozbehne nanovo. Kedysi bolo bežnejšie, že sa ženy starali o domácnosť a mohli popri tom aj viac čítať. Dnes často musia pracovať obidvaja a aj tak to niekedy nestačí na to, aby dostali rozumnú hypotéku. Človek nie je stroj a kniha nie je palivo. A hlavne je problém nájsť si čas na zaujímavé písmená, keď za hodinu sa dá pozrieť hneď niekoľko naozaj dobre urobených videí z tej oblasti, ktorá je aktuálne zaujímavá pre konkrétneho človeka. Za mňa je krásne čítať v MHD, ale nie vždy sa to dá. Občas treba pozerať, ktorý spoj ako veľmi mešká a na ktorý prestúpiť. Namiesto epického dobrodružstva v knihe tak aj ja musím sledovať názvy zastávok.
Vždy je veľmi individuálne, ktorému autorovi je najlepšie pomôcť. Niekoho desí, že sa do vydavateľstva nedostane. Niekoho zase to, že je finančne v mínuse a má pod posteľou stovky kníh, ktoré nikto nekupuje. Niekto iný zase potrebuje beta čítanie, pomôcť s marketingom (čo potrebuje veľmi veľa autorov, vrátane všetkých ktorých poznám) a niekomu inému sa zase viac hodí na deň či dva postrážiť psa, deti, manželku či zalievať kvetinky. Každý niekto potrebuje a je fajn pridať k tomu aj pár slov opory. Problémov je veľa, konkurencie tiež a každý autor, teda ak to nie je ChatGPT, je v prvom rade človek.
Greenie knižnica je taký zaujímavý príbeh o pomoci. Je jednoduché povedať, že sa pomáha autorom. Kde to ale má začať? Za mňa je dôležitá súkromná kritika. Zhrnnutie diela z pohľadu iného človeka môže byť mimoriadne agresívne, hlúpe či demotivujúce a väčšine ľuďom to ublíži. Preto treba dať súkromne, nech to nevedia celé internety, reálnu kritiku. Trochu povzbudenia, zaujímavostí, pochopenia. Nie niečo o tom, že by ten a ten mal prestať písať, alebo že by mal písať niečo celkom iné. Občas je kritika od človeka, ktorý nevie písať kritiku, bez ohľadu na rôzne roky praxe či tituly. A hlavne, za napísaním každého diela je nejaký príbeh. Greenie knižnica je tak hlavne o posúdení a vydávaní. Často u nás vydávajú ľudia, ktorí chcú mať svoju vlastnú knihu. A dostanú ju v mnohých formátoch, takže sa dá prečítať na všetkom od PC cez tablet, mobil, čítačku, TV a ďalšie zariadenia po niekoľko možností tlače. Napríklad pre tých, ktorí radi trochu pošetria túto planétu, keď už máme len túto jednu. Dosť veľkou oporou by malo byť, i keď často tak celkom nie je, aj niečo pekné od ostatných autorov. Tu je trochu problém v tom, že štatisticky len málo autorov chce komunite aj niečo dávať, nielen brať. Je fajn dať srdiečko na oznámenie, že niekomu vyšla kniha. Reálne ale veľmi málo ľudí si aj pozrie prácu iných autorov.
Toto je podľa mňa dosť veľký kameň úrazu. Desať autorov chce vydať svoju knihu. Chce, aby bola v kníhkupectvách, aby zbohatli, stali sa žijúcimi legendami. Ale mnohým sa to nepodarí aj preto, že podobných ľudí je viac. Len málokto si prečíta aspoň jednu knihu od iného autora. Dokonca aj keby išlo o knihu z podobného žánra, s podobným jazykom a s ďalšími podobnosťami, často si nenájdu čas a chuť. Tiež som prečítal vždy oveľa menej ako som chcel, ale rád sa začítam aspoň do niečoho, pretože viem, že sa na tom niekto dobre natrápil. Samozrejme, rád dávam novým autorom jednu veľmi dôležitú radu. Teda, tých rád je veľa, napísal som to aj do niekoľkých kníh, ako napríklad Pred prvým príbehom. Jednu mám ale obľúbenú.
Která to je?
Dovoliť čitateľovi, aby sa dostal k tým najlepším častiam knihy. K silným myšlienkam, k zaujímavým rozhovorom či opisom, k formovaniu celého fantasy sveta či ku skutočne vtipným problémom, ktoré musia postavy riešiť a čitateľ s nimi.
Totiž, častý problém je v tom, že si autor neuvedomí, že nie všetci čítajú rovnako. Niekto dokáže čítať odstavce na niekoľko strán, ale drvivá väčšina ľudí túto superschopnosť nemá. Niekto iný dokáže písať bez čiarok a ani si neuvedomí, že môžu niekomu inému veľmi chýbať, prípadne že to môže mať úplne iný význam pri čítaní. Text musí byť prehľadný. A aj keď môže byť viac názorov o tom, čo je prehľadné, je dôležité aby tam nejaká forma prehľadného písania bola. Ak je to totiž neprehľadné, tak to hocikto ani nezačne čítať, prípadne zahodí (obrazne alebo aj fyzicky) po pár riadkoch.
Dajme tomu, že ide o fantasy. Pár dobrých rytierov bráni hrad pred hordou orkov. Očakáva sa, že pôjde o akčný boj a ten potrebuje prípravu. Budovanie atmosféry. Získavanie zásob, spojencov, najrôznejšie problémy, odhaľovanie možných zradcov či jednoducho klasické zhrnutie, že nás je málo a ich je veľa. Boj musí byť dobre napísaný, aj príprava na boj. Ak je tam ale veľmi zlá gramatika, nie je jasné kto čo hovorí (s čím mám tiež niekedy problém pri písaní), tak si k tomu čitateľ nevie vypestovať vzťah. Nevie sa dostať do deja. Je to podobné, ako keby ste mali vysvetľovať Pána prsteňov mamičke, ktorá neustále musí odbiehať za deťmi.
V svojej podstate je potrebné písať tak, aby sa čitateľ dostal k zahryznutiu sa do príbehu. Existuje totiž veľmi veľa zlých začiatkov. Jeden z nich bol od autora, ktorý v prvých vetách pozabíjal hneď niekoľko pomenovaných postáv. Potom sa nevedelo nič o tých postavách, čo prežili, ani o protistredí, o motiváciách či o tom, čím bude tá kniha zaujímavá. Autor jednoducho hodil čitateľa do chaosu a čitateľ si ľahko povie, že v tomto plávať fakt nechce a sklamane ide od tejto i od iných kníh autora čo najďalej.
Niekto dokáže dať do krátkeho príbehu aj 5 dobrých postáv. Ten niekto je génius. Normálny človek, autor či čitateľ, skúsi spoznať jednu či dve a začne spoznávať ďalšie až po tom, čo má v hlave jasno, kto je kto. A prečo tam je.
Ano, jako betačtenářka mám také nejrůznější zkušenosti, různé autorské styly, silné stránky i slabiny a chyby. Je fajn, že je dnes čím dál tím více možností, jak se tvůrčí psaní naučit. Co si myslíš o AI a jejímu vlivu na tvorbu? Dnes to hodně diskutujeme v Kultuře 21 vzhledem k chystané podzimní literární soutěži.
Myslím, že je úplne rozumné, že sa o AI dlhodobo diskutuje. Predsa len, je to dobrý sluha, ale niekedy i zlý pán. Pamätám si dosť nedokonalú AI v starých strategických hrách, ktoré vyšli medzi rokmi 1990 až 1995. Vtedy to niečo dokázalo len s pomocou niečoho, čo by sme dnes nazvali podvodmi. Prešlo pár rokov a dostala sa AI na slušnú, i keď pre skúseného hráča ľahko prekonateľnú úroveň. A teraz? Už to nie je len posúvanie panáčikov v hre, ale dokáže to písať softvér, maily, dokonca celé knihy. V Greenie knižnici sa AI v súčasnosti používa, ale asi trochu inak, ako by si normálny človek predstavoval. AI totiž nepíše naše knihy v slovenčine či češtine. Používa sa na vytvorenie prekladača do jazyka čardama, o čom môžem napísať samozrejme oveľa viac. Taktiež na preklad, napríklad do brazílskej portugalčiny. AI, samozrejme s rôznymi zaujímavými zadaniami a veľkým množstvom práce, som použil na písanie kníh v angličtine, napríklad o svetových vojnách. Mňa táto téma zaujíma, AI má zas množstvo vedomostí. Takže vznikli knihy o vojnách, ktoré sú veľmi odlišné od toho, ako sa tieto vojny preberajú na dejepise. A je tam viac zaujímavostí ako nudných faktov. Samozrejme mám v pláne v tejto téme pokračovať. Úplne prvé použitie bolo pravdepodobne pri písaní knihy Straty a vynálezy, kde som text písal ja, ale AI pomáhalo s inšpiráciou a s dočasnými textami, ktoré som samozrejme postupne menil. Výsledkom je dobrá kniha, ktorú som písal ja, ale vďaka pomoci AI názorov to bolo napísané oveľa rýchlejšie, ako by som to písal bez automatických nástrojov.
AI knihy aktuálne do Greenie knižnice nechodia. A niekedy ani AI nestačí. Napríklad projekt Quarana nemá s AI takmer nič spoločné, ale pomáha dostať sa z náročných dejových situácii, kde viem, čo chcem povedať – ale akosi to neviem správne podať. AI má ešte jednu úžasnú vlastnosť, dokáže naučiť základy javascriptu. Greenie knižnica nepoužíva žiadny CMS systém typu WordPress, ale poctivé HTML+CSS+JS. Vďaka AI fungujú štatistiky a rozličné prehľady. A funguje to dobre a rýchlo. Ak pridám jeden riadok s knihou, zobrazí sa to všade, kde len chcem.
Myslím, že je dobrý nápad ovládať základy AI. Aj preto, aby sa dalo ľahko zistiť, čo je robené úplne človekom a čo nie. A hlavne, AI sa dá použiť na blbosti, ale i na písanie učebníc. Možností je veľa. A čo je dôležité, často dokáže predstavivosť či pracovitosť tak utlmiť, ako i dostať do nových výšin. Hlavne je dôležité, aby mal človek záujem o nejakú tému, aby o tom už niečo vedel. Lebo inak ho AI dostane do stavu, že bude písať generické, ľahko vygenerované informácie bez duše.
Pri písaní slovníka čardamy som napríklad použil AI na vytvorenie nezmyselnej série príbehov Dávid a Enkidu. Nejde o to, ako hodnotný je text. Dôležité je, že používa slová, aké môže a väčšinou aj bežne používa človek. A aj na základe nezmyselných diskusii dvoch starovekých postáv je možné lepšie diskutovať vo vymyslenom jazyku o Kardashiankách, Stalinovi či zlodejinách na Slovensku.
Je dobrý nápad sa AI úplne vyhnúť, za každú cenu? Za mňa nie. Jediný efekt je, že človek stihne za daný čas menej a nedozvie sa pár zaujímavostí, ktoré sa pri základnom používaní na človeka jednoducho nalepia. Navyše, AI dokáže niekedy odporučiť i to, kde sa dá text zlepšiť, kde má svoje nedostatky a čo tomu chýba k dokonalosti. A nedokonalá AI toto dokáže veľmi dobre. K AI ešte jedna poznámka. Umelá inteligencia v šachu rozbila Kasparova. 30 rokov dozadu. V čase, keď mnoho mladých nebolo ešte na svete.
Díky za Tvůj pohled. Povíš nám více o tom, co píšeš?
Píšem knihy. Áno, znie to jednoducho, ale aj tak to nie je, alebo skôr nemusí byť vždy pravda. Píšem väčšinou kratšie knihy v najrôznejších žánroch. Klasická beletria, fantastika (tej je u nás v Greenie knižnici celkom veľa), poéziu, výroky… napísal som pár hier a kníh ku hrám, mám nejaké tie kuchárky, aktuálne pracujem napríklad na dráme. A mám rád tiež prepájanie odborných kníh s ľuďmi, ktorí nemusia byť na niečo odborníci, ale môžu sa niečo zaujímavé dozvedieť. Aktuálne mám knihu, často samozrejme krátku, na každé písmeno abecedy. A napríklad na P je ich fakt veľa. Áno, znie to dvojzmyselne. Každopádne na P je prekliatie, požehnanie, politika, panika, pór, čokoľvek prvé či posledné, Putin či príručka. Ešte aj zbierka vtipov, ktoré som napísal a pozbieral, je na P.
Celkovo sa označujem za autora scifi a fantasy. Je to také trochu zaujímavé, keďže som začínal s trilógiou (a neskôr sériou) Vodná planéta, no po preskúmaní je to skôr scifi ako fantasy. Oveľa neskôr som sa pustil do Prekliatia temných elfov, čo je zase niekedy viac horor ako fantasy. Okrem iného som sa pustil do projektov ako Quarana, Ydria, Sen, Medjay a Morálka či Čardama. A všetko z tohto nejako súvisí so scifi a fantasy.
Mám však rád aj odborné knihy, poéziu či politiku. Obľubujem vedu, a tak nemám problém pozrieť sa na čokoľvek, čo súvisí s vedou alebo ide priamo proti nej. A aby toho nebolo málo, mám doslova malú knihu o všetkom možnom. Napriek tomu sú aj veci, aké nepíšem, alebo jednoducho písať neviem. Nie som žiadny expert na romantiku, precukríkované príbehy a podobne. Čo ma mrzí ešte viac, asi nedokážem napísať dobrú detektívku. Pre mňa sú dôležitejšie rýchle a zaujímavé rozhovory v príbehoch, kde nie je priveľa opisov. Rád pridávam humor, satiru či iróniu. A rád píšem slovensky, česky, anglicky či v čardame. A práve preklad do čardamy je z pohľadu autora jazyka oveľa dlhší ako samotné písanie.
Okrem písania pod svojim menom v samostatných knihách tiež režírujem komunitné projekty. Takže ak ide o prácu viacerých autorov, som tam aj ako autor, aj ako akýsi režisér. Často ide o kreatívne písanie, či už poézie, alebo aj celých poviedok do Ydrie. Samozrejme, že svet pre ďalších autorov, ako napríklad Ydria, nie je tak prepracovaný ako Stredozem či svet Zaklínača, ale aj tak som hrdý na každého človeka a na každé dielo, čo pribudlo.
Samozrejme okrem kníh vydávam hudobné albumy, robím rozličné kvízy a ďalší obsah. A pretože milujem kreativitu, vytvoril som aj knihy pre nových autorov, spojené so zamysleniami. Môže si tak ktokoľvek prečítať, Ako poraziť silnejšiu armádu či čo by sa stalo, keby bola nejaká Alternatívna história.
Teda, Ty jsi velmi plodný a kreativní. Máš vůbec nějaký volný čas? Jak ho rád trávíš?
Voľný čas? Error 404 not found.
Po pravde sa písaniu venujem menej ako mnohí skutočne profesionálni autori. Nedávam si žiadny limit, že 15 000 znakov denne, či 15 000 slov. Komu by sa to chcelo rátať. Píšem, keď píšem. Keď chcem niečo povedať. Keď mám nápad. Keď sa napríklad dostali fašisti do parlamentu na Slovensku, hneď som si povedal, že sa budem viac venovať poézii. Keď vyšla Duna v modernom spracovaní, tak mi hneď napadlo, že nemám knihu na Q a aké by to bolo, keby bola planéta pokrytá žihľavou. Niekedy príde nápad a chopím sa toho. Len je samozrejme ťažké mnohé projekty dokončiť. Zvlášť, keď sú nadčasy v práci, ktorá ma živí. Veľmi to ovplyvňuje aj okolitý svet. Keď bolo všetko zatvorené, vyšlo veľmi veľa kníh. Taktiež viac kníh vyjde keď som s niekým, s kým si až tak nerozumiem. Menej spoločných koníčkov. Nedávno som narazil na úžasného človeka, ktorý tiež píše a podporujeme sa. Ale okrem písania občas tiež zahráme stolovku či urobíme čokoľvek ďalšie, pekne spoločne.
Občas som písal po práci, cez voľný deň alebo na základe toho, že sa stalo vo svete niečo strašné a dalo sa to pozmeniť (väčšinou na nespoznanie) a prepojiť s niektorým vlastným svetom. Ako som už písal, veľa kníh mám naozaj skôr krátkych, a tak nie je problém mať knihy napríklad o šachu, ktorý mám rád a poznám dobre. Alebo o kreativite spísať to, čo by som bežne povedal pri kofole. Niektoré dlhšie fantasy sa ale píšu náročne. Treba si dávať na všetko pozor, pridávať tam uveriteľné zápletky a tak podobne.
Samozrejme, rád vydávam knihy iných autorov. Peter Štec, Pavel Sekerák, Martin Bíňovský a ostatní píšu výborne. A ja som veľmi rád, že môžem ich diela považovať za to úplne najlepšie, čo som kedy čítal zo slovenskej produkcie. Veľmi rád by som vydával romantiku, v slovenskom či českom jazyku. Ale toho je u nás minimum, zatiaľ čo na iných miestach nevedia čo s tým.
Z iných aktivít, mimo kníh, mám rád hry, hudbu, rôzne dlhé diskusie, náučné videá a tak podobne. Keďže som v práci nonstop na nohách, tak veľmi nebehám po kopcoch, ale zaplávam si rád. Alebo zahrám šach. Taktiež ma veľmi zaujíma vyvracanie hoaxov a všetko spojené s kritickým myslením. Taktiež mám rád vedu a rád zistím, čo a ako funguje. I to, prečo niečo teoreticky alebo prakticky fungovať nemôže.
Je něco, co bys rád vzkázal na konec tohoto rozhovoru čtenářům?
Na záver? No, je toho veľa. Napríklad to, že ideál je nebáť sa. Ak niekoho baví písanie, tak nech ide do toho. Nevezmú do desiatich vydavateľstiev? Nevadí. Nebudú z toho žiadne peniaze? Tiež nevadí. Písaním sa človek zlepšuje v písaní, ale niekedy i v iných oblastiach. Napríklad plánovanie. Ja osobne som začal písať s tým, že ma niekto vydá. Výsledok? Pár pochvál, ale žiadne vydávanie. Menšie vydavateľstvá odpísali, od väčších bola ignorácia. Po čase som zistil, že napriek mnohým konktrolám má moja prvotina chyby a treba ich opraviť. A oveľa lepšie sa opravuje poviedka než trilógia. Aj preto je za mňa lepšie začať menším dielom. Myslím si, že sa netreba báť rôznych žánrov. Niečo bude mať úspech a niečo nie, pri niečom sa naučíte veľa a pri niečom málo, ale čo je hlavné, možno nájdete fanušíkov, ktorí si radi od vás prečítajú čokoľvek, aj keby to bola kuchárka.
Je dôležité dať na nejakých kritikov, hejterov a podobne. Prečítať si, čo presne hovoria. Ak sa niečo opakuje a je to k veci, tak na tom treba naozaj zapracovať. Ak ale ide o útoky na vašu osobu a podobné veci, tak si z toho netreba veľa robiť. Mnoho z nich v skutočnosti ani neexistuje. Na sociálnych sieťach je ohromné množstvo profilov, ktoré sú určené len na to, aby chválili nejakého darebáka a rozoštvávali normálnych ľudí. Nedá sa s tým veľa urobiť, tak si z toho netreba robiť ťažkú hlavu.
A hlavne, čo robí fakt málo ľudí. Marketing. Je viac začínajúcich autorov ako dobrých marketérov. Aj ja radšej napíšem dielo než zavesím na všetky možné sociálne siete. A to znamená, že sa o vašich myšlienkach často nikto nedozvie. Veľké množstvo celebrít sú len ľudia, ktorí sú silne prepojený s marketingom. Napríklad Attilu Végha vidíte všade, ale nájsť niekoho, kto ho má naozaj rád, je ťažké. Nebojte sa svoje diela, alebo aspoň ich časti, niekde umiestniť a urobiť tomu trochu reklamy. Pretože nič nie je horšie, ako sledovať oveľa horšie diela kilometre pred vašimi na základe lepšieho marketingu. Ak si niekedy hovoríte, že ako mohol niekto toto vydať, tak viete čo hovorím.
Ešte jedna vec je dôležitá. Meno. Ak si chcete pozrieť nejaké fakt dobré čítanie v nejakej oblasti a je tam 1000 kníh, najčastejšie si vyberiete podľa mena. Aha, toto je Hemingway, to bude určite lepšie ako dielo od autorov, ktorých nepoznám. A niekto si príde kúpiť nového Dominika Dána a ani nemusí vedieť, o čom tá kniha je, či je dobrá alebo či to má hlavu a pätu. A čo na tom, že je to pseudonym a že v podstate neexistuje.
Perlička na záver: Ak si kladiete otázky ohľadne čohokoľvek, máte nápad na knihu. Čo ak by bola planéta plná vody, ale vy sa narodíte v strede púšte a neviete o tom nič? Túto otázku som si dal v roku 2010. To bolo 217 kníh dozadu. Alebo 218?
Moc děkuji za podnětný rozhovor, přeji Ti, ať se Ti daří.
Stanislav Hoferek
Stanislav Hoferek je zakladateľ Greenie knižnice. Metlák, optimista a šachista. Autor Prekliatia temných elfov, Vodnej planéty, najrôznejších kníh zo všetkých žánrov a na každé písmeno a človek, ktorý má vždy čo povedať, ale nemá mikrofonický hlas. Dáva prednosť ľudskému prístupu pred útokmi na všetko, na všetkých a pre všetko. Miluje vesmír, vedu, históriu, Linux či logické hry.
